About Lotz Bassethorn Trio
@import((rwml-menu))
Lotz Trio Banner

Scoring

Robert Šebesta – basset horn I – artistic leader
Ronald Šebesta – basset horn II
Igor Františák – basset horn III

CV

Lotz Trio performs on replicas of basset horns made by a phenomenal instrument maker Theodor Lotz from Pressburg and Vienna. The ensemble endeavours to follow up with popular wind harmonias from the 18th century. The repertory of the Lotz Trio ensemble is formed by original music called by a German name Harmoniemusik. It is presented predominantly by Wolfgang Amadeus Mozart’s music, nevertheless, the ensemble performs also music by other Central-European composers – Georg Druschetzky, Anton Stadler, Vojtech Nudera, Johann Josef Rösler and Anton Wolanek. An attractive part of the repertory of the ensemble is formed by period arrangements of selected numbers from Mozart’s operas Magic Flute, Figaro Wedding, Don Giovanni.

On debut CD (2008) Lotz Trio recorded five new pieces by contemporary Slovak composers - Martin Burlas, Marián Lejava, Daniel Matej, Boško Milakovič and Marek Piaček. In 2009 Lotz Trio has issued first complete recording of the Druschetzky’s Divertissement Pour Trois Cors de Bassett. While performing traditional repertory, the ensemble is guided by principles of period performing practice. Lotz Trio is a regular performer at European music festivals at home as well as abroad.

About the music

All of music for basset horn trio falls under the category of what is known as Harmoniemusik, a German word denoting music for wind instruments. This can be for forces ranging from a simple duet to the large ensemble required for Mozart’s Gran Partita KV 361. The most common ensemble for performing Harmoniemusik was the wind sextet or octet with pairs of clarinets, horns and bassoons, and often, oboes. But the basset horn trio was not an uncommon ensemble formation in the late 18th century and quite a lot of music has survived. By and large the repertoire consisted of music for entertainment rather than serious compositions which would have required all of the listener’s attention. Thus the works were often called „divertimenti“, „serenades“, „parthies“, etc. But true to the nature of much music of the late 18th century, beneath the surface of simplicity could be found considerable depth.

It is probable that the basset horn trios composed by W. A. Mozart were written for „Hausmusik“ evenings at the home of the Dutch botanist Nikolaus Joseph Franz von Jacquin. Mozart was often to be found at the von Jacquin household in the early 1780s. At this time chamber music would be performed by Mozart, von Jacquin’s son and daughter, and other musicians living in Vienna, such as the basset horn virtuosos Anton and Johann Stadler. The well-known „Kegelstatt“ Trio (KV 498) is thought to be the fruit of one such evening’s music-making. These were musicians of refinement and taste who clearly inspired Mozart to produce chamber music at its most subtle and inventive.

The Mozart divertimento on the program here is charakteristic five-movement work with fast outer movements (both end with a rondo) and with minuets and slow movement in the middle. Each of the three basset horn parts is as interesting and challenging as the other, alternately taking the melody and the role of accompanist. It is interesting to note that, although the three instruments are identical, each player stays confined to a specific range on the instrument. The effect is not unlike that of a string trio with the third part corresponding to the cello, the second part to the viola and the first part to the violin. Strangely, from our twentieth-century perspective, the basset horn trio was a somewhat popular ensemble in the late eighteenth century. Anton Stadler not only excellent as a player of the basset horn, but also wrote many compositions for the basset horn trio, as did Juraj Družecký (Georg Druschetzky) and others. It seems clear that the instrument was popular at the Central Europe.

Popularity of the basset horn is underlined by works of (in Slovakia working) Juraj Družecky (1745 – 1819). Divertimento on the program is choosen from the collection of 32 movements called „Divertissement Pour Trois Cors de Bassett“. Družecky’s „Divertissement“ together with Mozart‘s „25 Stücke“ and Stadler‘s „18 Terzetti“ create multiform set of parts out of which individual divertimentos are freely composed. The idea behind these collections conjures up a vivid image the circumstances under which they would have been played. This was music composed strictly for entertainment, and was probably used in much the same way as the jazzman’s Fake Book is used today. The three members of a basset horn trio would show up at a party or a café (exclusively at a circle of period noble families!) set up in a corner, and play these pieces for hours. In this sense, Harmoniemusik produced by basset horn trio formation can be seen to have been the radio or CD player of the 18th century for exclusive high society entertainement.

Very succesful at the repertoir of the basset horn trio were also charming arrangements of arias from Mozart’s Die Zauberflöte (also included on the program) and Le nozze di Figaro. The idea behind the arrangement (not only operas, but also symphonies, oratorios and other instrumental music) is clear: without the possibility of listening to a recording or radio transmission of, for example, Die Zauberflöte, it would be possible, at least to enjoy the melody and harmony of the music as rendered in an arrangement for the smaller (and less expensive) forces of a wind ensemble.

A few notes to basset horn and Theodor Lotz

Invented just up the Danube at Passau in the 1770s, the basset horn in F (sort of alto clarinet) was virtually perfected in the 1780s by „K.K. Hofinstrumentenmacher“ (instrument maker at the imperial court) Theodor Lotz, after whom the „Lotz“ Trio is named. In the Pressburg (Bratislava) and Vienna living Theodor Lotz (1747/8 – 1792) is one of a few instrument makers so credibly associated with a composer of standing of Mozart, or a player on the level of Anton Stadler. Lotz is not only guaranteed a place in the history of music because of his connection with these maestri, but luckily also because of the superb instruments that have survived the 200 years between his death in 1792 and today, which serve as a testimony to his great abilities as craftsman. The recently discovered set of three basset horns in the castle Krásna Hôrka in eastern Slovakia serves as a jewel in the crown of the Lotz legacy. Survive basset horns made by Theodor Lotz are actually the most often copied instrument for making music on the period basset horns.

Róbert Šebesta

Obsadenie

Róbert Šebesta – basetový roh I – umelecký vedúci
Ronald Šebesta – basetový roh II
Igor Františák – basetový roh III

CV

Lotz Trio je formácia pomenovaná po fenomenálnom nástrojárovi Theodorovi Lotzovi (1746–1792), ktorý pôsobil v Prešporku a Viedni. Na kópiách unikátnej sady Lotzových basetových rohov z hradu Krásna hôrka uvádza Harmoniemusik, ktorá zaznievala v šľachtických, či slobodomuráskych kruhoch koncertne, či v podobe Tafelmusik.

V repertoári Lotz Tria dominuje tvorba hudobného génia Wolfganga Amadea Mozarta a prestížneho slovenského skladateľa Juraja Družeckého. Z tvorby pražských skladateľov uvádza partity a triá Vojtecha Nuděru a Antonína Volánka. Poslucháčsky atraktívnou súčasťou koncertov sú dobové úpravy populárnych „melódií“ z Mozartových opier Čarovná flauta, Figarova svadba a Don Giovanni, či Salieriho opery Palmira, Regina di Persia v úprave fenomenálneho klarinetového virtuóza Antona Stadlera.

Lotz Trio na svojom debutovom CD (HF 2008) premiérovo nahralo Partitu C dur Johanna Josefa Röslera (rodáka z Banskej Štiavnice) a tiež unikátnu sadu skladieb súčasných slovenských autorov Martina Burlasa, Mariána Lejavu, Daniela Mateja, Boška Milakoviča a Mareka Piačeka, napísaných pre historické basetové rohy. Významným obohatením európskej hudobnej kultúry je premiérová nahrávka kompletnej zbierky skladieb Juraja Družeckého s názvom Divertissement Pour Trois Cors de Basset (Hevhetia 2009).

V ostatných rokoch sa formácia venuje systematickému rozvoju hudobnej kultúry na Slovensku v cykloch Lotz Trio v slovenských šľachtických rezidenciách a Harmónia kritického klasicizmu. Súbor charakterizuje snaha o vystihnutie jedinečnosti umeleckého diela a jeho maximálnu symbiózu so špecifickou muzikalitou telesa. Pri uvádzaní tradičného aj súčasného repertoáru zohľadňuje relevantné podnety z príslušnej interpretačnej a kompozičnej praxe. Lotz Trio pravidelne účinkuje v rámci európskych hudobných festivalov doma i v zahraničí.

Text k repertoáru

Repertoár tria basetových rohov patrí do kategórie hudby, ktorú nazývame Harmoniemusik. Tento nemecký termín označuje hudbu určenú pre dychové nástroje, pričom počet použitých nástrojov variuje od jednoduchých duet až po veľké ansámble, ktoré sú uplatnené napríklad v Mozartovej Gran Partite KV 361. Najtypickejším nástrojovým zoskupením dychovej harmónie bývalo dychové sexteto respektíve okteto, ktoré pozostávalo z páru klarinetov, prirodzených rohov, a fagotov často doplnených párom hobojov. Trio basetových rohov však na konci 18. storočia taktiež patrilo k rozšíreným formáciam, čo dokazuje (okrem iného) množstvo dochovanej hudby. Repertoár tria basetových rohov sa skladá z hudby, ktorá má skôr zábavný charakter a jej počúvanie obvykle nevyžaduje plnú pozornosť poslucháča. Tieto kompozície sa často označovali názvami ako divertimentá, serenády, partity, parthie atď. Skutočný charakter tejto hudby na konci 18. storočia však často pod povrchom jednoduchosti skrýva značnú duchovnú hĺbku.

W. A. Mozart skomponoval triá pre tri basetové rohy pravdepodobne pre „Hausmusik“ jeden z domácich koncertov organizovaných v dome holandského botanika Nikolausa Josepha F. von Jacquina. Mozart bol častým návštevníkom v Jacquinovej domácnosti a spolu s jeho synom, dcérou a ďalšími hudobníkmi žijúcimi vo Viedni (ako boli bratia Anton a Johann Stadlerovci – virtuózi v hre na basetovom rohu) uvádzali komornú hudbu najrozličnejšieho druhu. Boli to práve títo hudobníci s vkusom a kultivovanosťou, ktorí Mozarta inšpirovali k napísaniu hudby plnej jemnosti a invencie. Trio (KV 498) známe pod názvom Kegelstatt (kuželkové) je tiež jedným z plodov týchto hudobných soireé.

Divertimentá W. A. Mozarta sú typické 5-časťovou štruktúrou s rýchlou prvou a poslednou časťou (reprezentujúcou rondo),  dvoma menuetami a centrálnou pomalou časťou. Každý z troch partov basetových rohov je rovnako zaujímavý a náročný ako ostatné preberaním melodickej aj doprovodnej role zároveň. Špecifickou črtou tria basetových rohov je skutočnosť, že i keď sú všetky tri nástroje identické, každý z hráčov hrá na nástroji v špecificky obmedzenom rozsahu. Efekt takto ročlenených partov je podobný sadzbe sláčikového tria, kde spodný tretí part basetového rohu korešponduje s violončelom, stredný s violou a prvý s partom huslí. Na základe historických informácií dnes vieme, že trio basetových rohov zaznamenalo na konci 18. storočia mimoriadnu popularitu – dokonca i v kruhoch slobodomurárskych lóží. Zdá sa, že popularita trií basetových rohov sa viazala najmä na oblasť strednej Európy, kde sa okrem významných skladateľských osobností typu W. A. Mozarta, J. Družeckého, V. Nuderu, Martin Y Solera na dochovanom repertoári autorsky podielal i významný dobový virtuóz na klarinete a basetovom rohu Anton Stadler.

Popularitu trií basetových rohov zvýrazňuje aj tvorba Juraja Družeckého (1745 – 1819). Divertimento v repertoári Lotz Tria je poskladané zo zbierky 32 častí nazvaných Divertissement Pour Trois Cors de Bassett. Družeckého Divertissement tvorí spolu so sadou častí 25 Stücke W. A. Mozarta a 18 Terzetti A. Stadlera tvorivú multiformovú kolekciu častí, z ktorých je možné volne poskladať množstvo rôzne dlhých divertiment. Za vyššie uvedenými sadami častí sa načrtáva idea a účel, pre ktorý boli tieto hudobné kolekcie skomponované. Je ním hudba v pozadí, komponovaná najmä a predovšetkým pre zábavu, stolovanie a potreby celého spektra spoločenských podujatí. V kruhu šlachtických rodín mohli traja hráči na basetových rohov hrať rovnako na párty, či ku káve sediac v rohu a produkovať hudbu hoci aj niekoľko hodín. V pravom význame je teda repertoár trií basetových rohov druhom Harmoniemusik (hudba pre dychovú harmóniu) koncipovaný ako rádio alebo CD prehrávač 18 storočia určený exkluzívne pre inteligentnú a nevtieravú zábavu vo vysokej spoločnosti.

Mimoriadne populárnou časťou repertoáru tríí basetových rohov boli nádherné úpravy árií z Mozartových opier Čarovná flauta a Figarová Svadba, či Salieriho opernej tvorby. Úpravy opier v repertoári trií basetových rohov mali, rovnako ako v iných prípadoch, za cieľ sprostredkovať radosť z počúvania populárnych melódií bez existencie zvukových záznamov, či rádiových prenosov v úprave pre menšie (a lacnejšie) obsadenie dychovej harmónie.

Niekoľko poznámok k vývoju basetového rohu a Theodorovi Lotzovi.

Basetový roh je akýmsi druhom klarinetu v hlbšej altovo - basetovej polohe, ktorý bol pravdepodobne vynájdený v Passau (v rozmedzí rokov 1760 - 70, odkiaľ sa šíril po Dunaji do Viedne a oblasti dnešného Nemecka. Na začiatku 80. rokov 18. storočia sa na jeho zdokonalení významne podielal dvorný nástrojár Theodor Lotz, po ktorom je pomenovaný ansámbel Lotz Trio. Tento skvelý nástrojár pôsobiaci v Bratislave a vo Viedni bol súčasťou unikátnej spolupráce trojice mimoriadne talentovaných ľudí v oblasti hudby – virtuózom A. Stadlerom a skladateľom W. A. Mozartom. Lotzov kredit však dnes zhodnocujeme najmä vďaka jeho dochovaným nástrojom, ktoré i po 200 rokov od jeho smrti v roku 1792 svedčia o mimoradnom majstrovstve v oblasti výroby drevených dychových nástrojov - predovšetkým klarinetov a basetových rohov. Nedávno objavená sada troch basetových rohov na hrade Krásna Hôrka (východné Slovensko) predstavuje drahokam na korune Lotzovho nástrojárskeho dedičstva. Dochované basetové rohy Theodora Lotza sú dnes najčastejším používaným modelom pre hranie na dobových basetových rohoch.

Róbert Šebesta

under construction